Európska komisia v júni zverejnila v poradí tretiu edíciu hodnotiacej správy ERA Scoreboard, ktorá poskytuje cenný prehľad o pokroku Európy v oblasti výskumu a inovácií v rokoch 2010 až 2023. Správu vypracovalo konzorcium nezávislých externých expertov.
Vďaka tomuto monitorovaciemu nástroju máme k dispozícii poznatky a údaje o pokroku dosiahnutom na úrovni EÚ a na národnej úrovni v štyroch prioritných oblastiach Európskeho výskumného priestoru (ERA):
- Prioritná oblasť 1: Prehĺbenie skutočne fungujúceho vnútorného trhu znalostí
- Prioritná oblasť 2: Spoločné riešenie zelenej a digitálnej transformácie, ako aj ďalších výziev, ktoré majú vplyv na spoločnosť, a zvýšenie zapojenia spoločnosti do ERA
- Prioritná oblasť 3: Zvýšenie prístupu k excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie v celej Únii a posilnenie prepojení medzi inovačnými ekosystémami v celej Únii
- Prioritná oblasť 4: Pokrok v zosúladených investíciách a reformách v oblasti výskumu a inovácie
Hlavné postrehy: Pokrok spolu s pretrvávajúcimi bariérami
Zistenia poukazujú na značný pokrok vo viacerých čiastkových prioritách ERA. Výrazné zlepšenia sa zaznamenali v oblastiach, ako je výskum a vývoj; investície do rozvoja, otvorená veda, rodová rovnosť, kariéra a mobilita výskumných pracovníkov, ako aj globálna angažovanosť. Pozitívny vývoj je zrejmý aj v synergiách so sektorálnymi a priemyselnými politikami a v zapojení občanov a spoločnosti do výskumu a inovácií. Na úrovni EÚ:
- podiel publikácií dostupných v rámci otvoreného prístupu (v % z celkového počtu) v roku 2024 predstavoval 66,5 %, zatiaľ čo v roku 2010 predstavoval 41,4 %;
- počet výskumných pracovníkov na milión obyvateľov sa neustále zvyšuje (z 3 055 v roku 2010 na 4 913 v roku 2024);
- podiel žien na vedúcich a rozhodujúcich pozíciách medzi akademickými pracovníkmi/výskumníkmi sa v roku 2023 zvýšil na 29,2 % z 19,7 % v roku 2010.
Mierny pokrok je zaznamenaný v zhodnocovaní vedomostí a v úsilí o posilnenie systémov výskumu a inovácií v krajinách a regiónoch s nižšou výkonnosťou. Granty z programu Horizont Európa, ktoré získali Widening krajiny (na 1 000 zamestnancov vo výskume a vývoji na plný úväzok), vzrástli z 18,674 € na 130,364 €. Výkonnosť v oblasti inovácií (súhrnný index inovácií) vykazuje u Widening krajín stabilný rastúci trend, čo svedčí o postupnom posilňovaní inovačných systémov.
Najväčšie rezervy sa ukazujú vo viacerých kľúčových oblastiach, medzi ktoré patrí vedúce postavenie EÚ v oblasti vedy, výskumno-inovačné aktivity zamerané na riešenie konkrétnych výziev, koordinácia investícií do výskumu a inovácií a synergie s politikami v oblasti vzdelávania a zručností. Medzi krajinami tiež naďalej pretrvávajú výrazné rozdiely, najmä pokiaľ ide o mieru zapojenia do (medzinárodnej) spolupráce a integrácia z pohľadu excelentnosti.
Napríklad, na úrovni EÚ klesol podiel vedeckých publikácií v 10 % najcitovanejších publikácií na svete z 10,5 % v roku 2010 na 9,4 % v roku 2023. Podiel zdrojov na výskum a vývoj v oblasti životného prostredia v celkovom rozpočte vládnych zdrojov na výskum a vývoj, je od roku 2010 zmrazený na úrovni približne 2,5 %.
Zistenia pre Slovensko
- Slovensko zaznamenalo v období 2018 – 2023 po Poľsku druhý najväčší nárast celkových výdavkov na výskum a vývoj v rámci skupiny Widening krajín (vyjadrený v % HDP).
- Slovensko patrí medzi „Widening“ krajiny, ktoré dlhodobo zlepšujú svoju výkonnosť v oblasti výskumu a inovácií, hoci tempo konvergencie voči lídrom EÚ sa podobne ako u ostatných Widening krajín v závere sledovaného obdobia (2023) spomalilo.
- Účasť slovenských organizácií v programe Horizont Európa rastie, čo posilňuje prepojenie Slovenska s poprednými európskymi výskumnými sieťami a zvyšuje prístup k excelentnému výskumu.
- Slovensko zlepšuje schopnosť získavať granty Horizontu Európa, no stále zaostáva za najúspešnejšími krajinami EÚ aj za najvýkonnejšími Widening krajinami.
- Slovensko zaznamenalo v rámci Widening krajín po Maďarsku a Grécku tretí najvyšší podiel spoluautorovaných patentov.
- Prepojenie s excelentnými výskumnými pracoviskami mimo Widening krajín je jednou zo slabých stránok Slovenska, pričom u všetkých Widening krajín je zaznamenaný klesajúci trend od roku 2020.
- Slabšou stránkou zostáva nízka úroveň financovania medzinárodných a nadnárodných výskumných programov, kde je Slovensko zaradené medzi krajiny s podpriemernou angažovanosťou.
- Veľmi významnou výzvou pre Slovensko ostáva aj nízka miera súkromných investícií (menej ako 2% v 2023), čo obmedzuje schopnosť budovať konkurencieschopné európske konzorciá a pretavovať výsledky výskumu do inovácií.
Záver
Celkovo hodnotiaca tabuľka ERA 2025 potvrdzuje, že Európsky výskumný priestor naďalej napreduje v podporovaní koordinácie a spoločných politík. Štrukturálne nerovnováhy a nedostatočná konvergencia však môžu ohroziť dlhodobú konkurencieschopnosť Európy.
Zistenia zdôrazňujú dôležitosť silnejších a trvalých investícií, užšieho zosúladenia politík a posilnenej spolupráce medzi krajinami a sektormi s cieľom plne realizovať potenciál ERA.
Ďalšie kroky
K ERA Scoreboard 2025 budú doplnené hodnotenia jednotlivých krajín (Country Reports).
Európska komisia plánuje prijať návrh zákona o ERA v roku 2026, ako bolo oznámené v Kompase konkurencieschopnosti EÚ.
Zdroj: Tlačová správa EK
Viac informácií:
Zverejnené 12.6.2026, slord