Rada EÚ sa dohodla na čiastočnom vyjednávacom stanovisku k nariadeniu o programe Horizont Európa a k jeho špecifickému programu, ktoré spolu tvoria 10. rámcový program EÚ pre výskum a inovácie (FP10). Program Horizont Európa je kľúčovou súčasťou budúceho viacročného finančného rámca EÚ, pričom okrem návrhu Európskej komisie navýšiť rozpočet programu (pozn. v júli 2025 Komisia navrhla takmer zdvojnásobenie rozpočtu na úroveň 175 miliárd EUR) Rada EÚ podporuje úzke prepojenie s budúcim Európskym fondom pre konkurencieschopnosť (ECF) s cieľom zabezpečiť koherentnejšiu investičnú podporu.
Toto stanovisko sa považuje za čiastočné, pretože sa zatiaľ netýka finančných ani širších horizontálnych otázok, o ktorých sa stále rokuje v kontexte viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034. Konečné rozhodnutie o rozpočte programu Horizont Európa na roky 2028 – 2034 budú závisieť od celkovej dohody o viacročnom finančnom rámci. Zároveň stanovisko neobsahuje ani prvky súvisiace s budúcimi legislatívnymi návrhmi týkajúcimi sa Európskeho inštitútu pre inovácie a technológie (EIT), ktorý čelí kritike zo strany viacerých členských štátov, pričom niektoré z nich dokonca navrhujú jeho zrušenie.
Predbežná dohoda sa teda týka dvoch hlavných legislatívnych aktov, a to 1.) nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Horizont Európa vrátane pravidiel účasti šírenia výsledkov, a 2.) rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na jeho vykonávanie.
Celkovo sa stanovisko Rady snaží o vyváženie hlavných zložiek programu. Posilňuje úlohu členských štátov pri stanovovaní strategických priorít, objasňuje spôsob, akým by mal program Horizont Európa spolupracovať s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť a posilňuje ustanovenia týkajúce sa európskych partnerstiev, bezpečnosti výskumu a podpory inovácií, a to aj v oblasti dvojakého využitia (dual use) a obmedzených aplikácií súvisiacich s obranou.
Model riadenia
Zo stanoviska vyplýva väčší vplyv Rady EÚ a členských štátov pri určovaní strategického smerovania programu Horizont Európa. Stanovisko priznáva Rade a členským štátom významnejšiu úlohu pri určovaní strategických priorít v rámci celého programu. Podľa Rady by mal Výbor pre európsky výskumný priestor a inovácie (ERAC) poskytovať poradenstvo v oblasti smerovania výskumu a inovácií, ktoré by sa následne malo premietnuť do viacročného strategického dokumentu k programu Horizont Európa, ktorý by vypracovala Európska komisia.
Veľká pozornosť je venovaná aj zabezpečeniu súladu medzi programom Horizont Európa a Európskym fondom pre konkurencieschopnosť (ECF), najmä pokiaľ ide o zložku týkajúcu sa kolaboratívneho výskumu a inovácií (II. piliera), pričom sa zachováva samostatný charakter programu Horizont Európa a jeho orientácia na excelentnosť. Členské štáty chcú zdieľať zodpovednosť za rozhodovanie o kolaboratívnom výskume spolu s riadiacim výborom ECF. Rada uvádza, že strategický programový výbor (t. j. skupina zástupcov členských štátov a Európskej komisie, ktorá schvaľuje priority financovania programu Horizont Európa) by mala koordinovať svoju činnosť prostredníctvom spoločných zasadnutí so Všeobecným výborom ECF, a to najmä v súvislosti s II. pilierom Horizontu Európa.
Pilierová štruktúra programu
Rada navrhuje ucelenejšiu štruktúru programu založenú na štyroch pilieroch.
V rámci I. piliera (Excelentná veda) sa upravuje riadenie Európskej rady pre výskum (ERC) a kladie sa väčší dôraz na začínajúcich výskumníkov. Dohoda Rady zároveň prináša jasnejšie riešenie sporu o dĺžku mandátu predsedu ERC. Rada sa v tejto otázke stotožňuje s výzvami poslancov Európskeho parlamentu Christiana Ehlera a Victora Negrescu Repasiho na zachovanie štvorročného mandátu s možnosťou jedného obnovenia. Návrh Európskej komisie pritom počítal so skrátením mandátu na dva roky.
V rámci II. piliera (Konkurencieschopnosť a spoločnosť) stanovisko zachováva rovnováhu medzi výskumom zdola nahor (bottom up) a top down prístupom súvisiacim s politickými prioritami EÚ. Popisy jednotlivých tém by mali byť jednoduché a jasne opisovať očakávané výsledky a dopady, pričom sa treba vyhnúť nadmernému zameraniu na konkrétne metodiky
V II. pilieri by mala vzniknúť samostatná časť pracovného programu pre komponent Konkurencieschopnosť, ktorá bude financovať výskumné a inovačné projekty podporujúce priority Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť v oblastiach vymedzených jeho 4 tematickými okruhmi.
Stanovisko zároveň poskytuje ďalšie podrobnosti o komponente Spoločnosť, ktorý má podporovať výskumné a inovačné aktivity zamerané na riešenie spoločenských a kultúrnych výziev a transformáciu, ako aj na podporu tvorby politík založených na dôkazoch.
V rámci II. piliera by mal Horizont Európa naďalej podporovať výskumné a inovačné aktivity misií EÚ zameraných na boj proti zmene klímy, rakovine, obnovu oceánov, zdravie pôdy a rozvoj klimaticky neutrálnych a inteligentných miest. Väčší dôraz by sa však mal klásť na zavádzanie už vyvinutých riešení do praxe a na trh. Kým Horizont Európa bude naďalej financovať výskum a vývoj, nasadzovanie vyspelých technológií a inovácií podporia najmä Európsky fond pre konkurencieschopnosť a ďalšie programy EÚ.
Rovnaký prístup sa uplatní aj pri iniciatíve Nový európsky Bauhaus, kde budú výskumné aktivity doplnené podporou ich praktickej realizácie z iných programov Únie.
V rámci III. piliera (Inovácie) stanovisko rozširuje úlohu Európskej rady pre inovácie (EIC), ktorá bude podporovať prelomové „deep-tech“ inovácie a pomáhať im dostať sa na trh. Zameria sa najmä na rizikové startupy a inovatívne firmy, ktoré ešte nedokážu získať dostatočné súkromné financovanie, pričom osobitnú pozornosť venuje podnikom vedeným ženami a mladými podnikateľmi. Novinkou je možnosť financovať aj projekty v oblasti obrany a technológií s dvojakým využitím (civilným aj obranným), pričom podiel rozpočtu určený na tieto aktivity bude obmedzený vopred stanoveným stropom. Podpora by mala byť koordinovaná s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť a mala by podliehať prísnejším bezpečnostným pravidlám na ochranu záujmov Únie a jej členských štátov.
Napokon, pokiaľ ide o IV. pilier (Európsky výskumný priestor), dohoda priznáva Rade EÚ výraznejšiu úlohu pri spoločnom vymedzovaní oblastí podpory výskumných infraštruktúry a ďalej rozvíja rámec pre Widening.
Widening
Stanovisko Rady naďalej podporuje Widening s cieľom pomôcť členským štátom s nižšou výkonnosťou (widening countries) a krajinám v prechodnom období (transition countries) posilniť ich systémy výskumu a inovácií.
Pozn. podľa návrhu Komisie z júla 2025 by mali byť v ďalšom programe Widening štáty rozdelené do 2 skupín:
- Widening (štáty, ktoré zaostávajú vo výkonnosti v oblasti výskumu a inovácií): Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.
- Transition (štáty v prechodnom období, ktoré dobiehajú ostatné a opúšťajú status Widening krajín): Cyprus, Estónsko, Grécko, Malta, Portugalsko a Slovinsko.
Postoj Rady podporuje trvalú konvergenciu v oblasti výskumu a inovácií, pričom vychádza z pokroku krajín. Pokrok krajín by mal byť pravidelne hodnotený a na jeho základe sa malo rozhodovať o ich ďalšom zaradení.
Stanovisko Rady zachováva súčasné Widening nástroje a umožňuje zavedenie nových opatrení na podporu pokroku. Opatrenia, ktoré preukázali svoju hodnotu pri napĺňaní cieľov Wideningu, akými sú Teaming, ERA Chairs a pred-akcelerátor EIC, budú pokračovať a ďalej sa rozvíjať. Zároveň môžu byť zavedené nové opatrenia, vrátane opatrení zameraných na podporu účasti výskumníkov z Widening v schémach ERC.
Európske partnerstvá
Stanovisko Rady spresňuje a posilňuje pravidlá fungovania európskych partnerstiev medzi EÚ a verejnými alebo súkromnými partnermi, akými sú členské štáty, priemysel, univerzity či nadácie. Partnerstvá sa budú plánovať strategicky ako vzájomne prepojené portfólio, aby sa predišlo duplikovaniu, lepšie sa využívali zdroje EÚ a zabezpečila väčšia synergia s ostatnými programami Únie.
Rada a jej poradné orgány budú zohrávať významnejšiu úlohu pri určovaní prioritných oblastí a formovaní strategického smerovania partnerstiev, pričom ich portfólio má byť definované už na začiatku programového obdobia. Väčší dôraz sa bude klásť aj na riadenie celého životného cyklu partnerstiev – od ich vzniku cez monitorovanie a hodnotenie až po ich ukončenie. Partnerstvá budú vychádzať zo strategických výskumných a inovačných agiend zameraných na celý inovačný reťazec vrátane zavádzania výsledkov do praxe, pričom podrobnejšie sa upravia aj úlohy, práva, povinnosti a finančné príspevky jednotlivých partnerov.
Horizontálne princípy
Stanovisko posilňuje horizontálne priority, akými je pokračovanie v podpore multidisciplinárneho výskumu, vrátane integrácie spoločenských a humanitných vied, podpore otvorenej vedy a rodovej rovnosti. Väčší dôraz sa bude klásť na prepájanie výskumu s praktickým využitím výsledkov prostredníctvom Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, posilňovanie spolupráce medzi výskumníkmi, podnikmi a ďalšími aktérmi v celej EÚ, ako aj na podporu technológií s dvojakým využitím.
Zjednodušovanie pravidiel
Medzi ďalšie zmeny patria jasnejšie pravidlá účasti a jednoduchšie mechanizmy týkajúce sa nákladov a reportovania. Kľúčové opatrenia zahŕňajú:
- zjednodušené možnosti výpočtu nákladov v rámci akcií Marie Skłodowska-Curie (MSCA),
- širšie využívanie paušálneho financovania,
- zníženie požiadaviek na reportovanie s cieľom znížiť administratívnu záťaž a riziko chýb.
Stanovisko tiež zjednodušuje preplácanie personálnych nákladov prostredníctvom použitia jednotkových nákladov na personál, čím prispieva k zníženiu administratívnej záťaže účastníkov a uľahčuje proces vykazovania.
Bezpečnosť výskumu
Stanovisko Rady vytvára pevný rámec na identifikáciu, posudzovanie a zmierňovanie rizík spojených s výskumnými a inovačnými činnosťami. Objasňuje obmedzenia účasti a ochranné opatrenia prostredníctvom prístupu založeného na rizikách a proporcionalite, čím reaguje na bezpečnostné obavy a zároveň v čo najväčšej miere zachováva otvorenosť výskumu a inovácií. Stanovisko uvádza, že pri financovaní projektov sa bude uplatňovať prístup založený na hodnotení rizík, ktorý umožní primerane chrániť strategické technológie, výskumné výsledky a záujmy Únie. V odôvodnených prípadoch budú môcť byť zavedené obmedzenia účasti subjektov z tretích krajín alebo organizácií kontrolovaných mimo EÚ, najmä pri projektoch s bezpečnostným významom.
Dvojaké využitie – dual use
V súlade s prístupom k bezpečnosti výskumu a potrebou zachovať prevažne civilné zameranie programu Horizont Európa bude podpora v rámci piliera II pre projekty s dvojitým využitím integrovaná už od samého začiatku. Program zavedie prístup „dual-use by design“, čo znamená, že bude vyhlasovať osobitné výzvy zamerané výlučne na technológie s dvojakým použitím (civilným aj obranným). Zároveň bude možné podporiť takéto technológie aj v rámci iných otvorených výziev. Okrem toho stanovisko uvádza posilnené kontrolné mechanizmy pre podporu Európskej rady pre inovácie (EIC) v prípade projektov s dvojitým využitím a projektov súvisiacich s obranou.
Kontext
Čiastočné vyjednávacie stanovisko slúži ako mandát Rady EÚ pre rokovania s Európskym parlamentom, ktorých začiatok sa očakáva v októbri 2026. Dosiahnutie dohody o celkovom viacročnom finančnom rámci do konca roka 2026 by zároveň umožnilo prijatie legislatívnych aktov v roku 2027 a zabezpečilo by včasné spustenie programu bez prerušenia od januára 2028.
Zverejnené 29.6.2026, slord