Zdroj: Aurore Martignoni, European Union
Európska komisárka pre výskum, inovácie a mládež Ekaterina Zaharieva očakáva, že Európsky parlament a Rada EÚ dosiahnu politickú dohodu o budúcom programe Horizont Európa (FP10) do konca roka 2026. Podľa nej je včasná dohoda nevyhnutná na to, aby mohol nový program začať fungovať od 1. januára 2028 a aby boli prvé výzvy na predkladanie návrhov zverejnené začiatkom roka 2028.
Rada EÚ dosiahla čiastočnú dohodu o návrhu programu už v júni 2026. Európsky parlament však naďalej rokuje o rozsiahlej sérii pozmeňujúcich návrhov. Po hlasovaní v príslušnom výbore a následne na plenárnom zasadnutí, ktoré sa očakáva na konci októbra, by mali nasledovať trialógy medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou. Zaharieva označila dosiahnutie dohody do konca roka za veľmi náročné, ale stále možné. Prípadné oneskorenie by podľa nej mohlo viesť k časovej medzere medzi súčasným a budúcim programom.
Budúci program Horizont Európa ovplyvní aj nový rozpočet EÚ
Rokovania o FP10 zároveň prebiehajú v kontexte prípravy viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 – 2034. Európska komisia pôvodne navrhla rozpočet EÚ vo výške 1,76 bilióna eur v cenách roku 2025. Prvé čísla predložené Radou EÚ počítajú s objemom 1,73 bilióna eur, čo predstavuje takmer 2 % zníženie. V prípade Horizon Europe návrh Rady počíta so znížením rozpočtu pre program Horizont Európa zo 154,9 miliardy eur na 148,6 miliardy eur, teda približne o 4 %. Ďalšie požiadavky členských štátov na znižovanie celkového rozpočtu EÚ môžu vytvoriť dodatočný tlak aj na financovanie výskumu a inovácií.
Zaharieva v tejto súvislosti vyzvala výskumné organizácie v členských štátoch, aby výraznejšie komunikovali význam investícií do výskumu a inovácií nielen smerom k politickým predstaviteľom, ale aj k širokej verejnosti. Podľa nej môže lepšia komunikácia výsledkov a prínosov výskumu podporiť argumentáciu v rámci rokovaní o budúcom rozpočte EÚ.
Pokračovanie medzinárodnej spolupráce
Jednou z významných tém budúceho programu bude aj medzinárodná spolupráca vo výskume. Horizont Európa v súčasnosti zahŕňa 23 pridružených krajín a záujem o spoluprácu s EÚ rastie aj mimo Európy. Japonsko sa v júli 2026 stalo najnovšou krajinou, ktorá sa k programu pridala, pričom Európska komisia zároveň vedie rokovania s Indiou a pripravuje pokračovanie spolupráce s krajinami, ktoré sú pridružené k súčasnému programu, po roku 2027.
Podľa Zahariеvy by všetky súčasné pridružené krajiny mohli byť k programu opätovne pridružené do konca roka 2028. Zároveň však zdôraznila, že pridruženie nebude automatické a jednotlivé krajiny budú musieť rokovať o nových podmienkach. Pridružené krajiny by mali aj naďalej participovať na diskusiách o výskumných výzvach ako pozorovatelia bez hlasovacieho práva.
Zaharieva zároveň poukázala na meniace sa prostredie vedeckej diplomacie. Horizont Európa má podľa nej zostať čo najotvorenejším programom, EÚ však musí zároveň v prípadoch, keď je to potrebné, chrániť svoje strategické záujmy. Európska komisia preto vníma rastúci záujem ďalších krajín o spoluprácu v rámci programu aj v širšom kontexte obchodných, technologických a geopolitických vzťahov.
EÚ chce posilniť svoju úlohu v globálnej vede
Komisárka zároveň zdôraznila potrebu posilniť úlohu EÚ pri riešení globálnych vedeckých výziev. Podľa Zaharievy môže EÚ čiastočne zapĺňať priestor vznikajúci v dôsledku obmedzovania účasti Spojených štátov na niektorých medzinárodných výskumných iniciatívach, najmä v oblastiach klímy, zdravia a pozorovania oceánov.
Ako príklad uviedla iniciatívu OceanEye, na ktorú Európska komisia v roku 2026 vyčlenila 90 miliónov eur s cieľom, aby EÚ do roku 2035 zabezpečovala 35 % globálneho systému pozorovania oceánov. Podobný prístup by podľa Zaharievy mohol byť využitý aj v ďalších oblastiach, ako sú zdravie, klimatická zmena či monitorovanie lesných požiarov.
Budúcnosť Horizontu Európa tak bude v nasledujúcich mesiacoch formovaná nielen rokovaniami medzi inštitúciami EÚ o podobe programu, ale aj rozhodnutiami o budúcom rozpočte EÚ, rozsahu medzinárodnej spolupráce a strategickej úlohe európskeho výskumu v globálnom prostredí.
Zverejnené 4.9.2026, slord