Európska komisia zverejnila svoju Výročnú správu o činnostiach EÚ v oblasti výskumu a technologického rozvoja a o monitorovaní programu Horizont Európa v roku 2025. Významná časť výročnej správy je venovaná aktivitám v oblasti politík. Okrem opakujúcich sa tém, ako je dvojitá transformácia a medzinárodná spolupráca, sa správa za rok 2025 zameriava na udržateľnú prosperitu EÚ, konkurencieschopnosť, strategickú autonómiu, obranu a bezpečnosť, ktoré sú zároveň kľúčovými témami európskeho diania v posledných mesiacoch.
Program Horizont Európa v roku 2025
Podľa správy program Horizont Európa zaznamenal v rokoch 2021 až 2025 silný dopyt, pričom bolo predložených 148 884 oprávnených návrhov. Celková miera úspešnosti mierne klesla na 14 % v porovnaní s 15,3 % v predchádzajúcom roku, ale zostala nad priemerom programu Horizont 2020 (11,9 %). Komisia konštatovala, že približne 70 % návrhov, ktoré prekročili minimálnu hranicu pre financovanie, nebolo financovaných, čo poukazuje na medzeru vo financovaní vo výške 118,5 mld. EUR.
Do projektov podpísaných v prvých piatich rokoch programu je zapojených 31 006 rôznych účastníkov zo 175 rôznych krajín, pričom 35 % účastníkov je z malých a stredných podnikov. Každý účastník sa v priemere zúčastňuje na 3,9 projektu. Noví účastníci programu predstavujú 55 % všetkých účastníkov, zatiaľ čo pred rokom to bolo 54 %.
| Časť programu | Oprávnené návrhy | Miera úspešnosti (%) | Podiel vysokokvalitných návrhov (%) |
| Pilier I – Excelentná veda | |||
| Európska rada pre výskum (ERC) | 41 431 | 14 % | 27 % |
| Akcie Marie Skłodowska-Curie | 56 730 | 14 % | 82 % |
| Výskumné infraštruktúry | 402 | 42 % | 86 % |
| Pilier II – Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu | |||
| Klaster 1 – Zdravie | 2 753 | 23 % | 55 % |
| Klaster 2 – Kultúra, tvorivosť a inkluzívna spoločnosť | 2 460 | 14 % | 59 % |
| Klaster 3 – Civilná bezpečnosť pre spoločnosť | 1 533 | 12 % | 64 % |
| Klaster 4 – Digitalizácia, priemysel a vesmír | 6 947 | 19 % | 74 % |
| Klaster 5 – Klíma, energetika a mobilita (vrátane nástroja NEB) | 7 093 | 18 % | 61 % |
| Klaster 6 – Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie | 4 114 | 21 % | 71 % |
| Pilier III – Inovatívna Európa | |||
| Európska rada pre inovácie (EIC) | 20 340 | 7 % | 33 % |
| Európske inovačné ekosystémy | 1 502 | 18 % | 58 % |
| Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) | 40 | 90 % | 100 % |
| Rozširovanie účasti a posilnenie európskeho výskumného priestoru | |||
| Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti | 3 165 | 26 % | 77 % |
| Reforma a zlepšenie európskeho výskumného priestoru | 374 | 29 % | 69 % |
Zdroj: Výročná správa o aktivitách EÚ v oblasti výskumu a technologického rozvoja a o monitorovaní programu Horizont Európa v roku 2025.
Zjednodušenie programu
Kľúčovým vývojom v roku 2025 boli opatrenia zamerané na zjednodušenie realizácie programu:
- Paušálne financovanie, čím sa znížila potreba vykazovať skutočné náklady a uľahčila sa účasť, a to najmä MSP a nových účastníkov.
- Menej preskriprívne a kratšie pracovné programy s menším počtom tém. Takisto sa zaviedlo viac otvorených tém, pričom sa zachovalo strategické smerovanie.
- Požiadavky na projektové návrhy sa zjednodušili a rozsah návrhov sa skrátil.
- Pri 29 témach bolo použité dvojkolové hodnotenie, ktoré žiadateľom umožnilo najprv v 1. kole predložiť kratšie návrhy a až v prípade výberu do 2. kola pripraviť úplné návrhy. Mnohé z krátkych návrhov v 1. kole sa hodnotia naslepo, aby sa predišlo možnému riziku zaujatosti.
- Transparentnosť sa zvýšila zverejnením návrhov pracovných programov verejnosti v komitologickom registri.
Komisia tiež aktualizovala digitálne nástroje, vrátane portálu EÚ pre financovanie a verejné obstarávanie (FTOP) a novej mobilnej aplikácie „EU funding&me“.
Pridruženie tretí krajín k Horizontu Európa
Počet pridružených krajín dosiahol počet 22. V priebehu roka 2025 bolo podpísaných niekoľko dohôd o pridružení: zatiaľ čo Švajčiarsko a Egypt sa pripojili k celému programu Horizont Európa, Kórejská republika sa pripojila k II. pilieru.
Politický kontext a politický vývoj
V roku 2025 boli výskum a inovácie neoddeliteľnou súčasťou napredovania kľúčových iniciatív EÚ, čo zdôrazňuje ich zásadnú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti.
Konkurencieschopnosť Európy
Iniciatíva Vyberte si Európu bola spustená v máji 2025 s cieľom je urobiť z Európy najatraktívnejšiu destináciu pre výskumných pracovníkov. Stratégia EÚ pre startupy a scaleupy sa medzitým zamerala na to, aby sa EÚ stala popredným centrom pre startupy a scaleupy orientované na technológie. Komisia takisto prijala európsku stratégiu pre výskumné a technologické infraštruktúry s cieľom podporovať infraštruktúru na svetovej úrovni, ktorá je prístupná a prispôsobená priemyslu.
Na odvetvovej úrovni spolupracovala Komisia s príslušnými partnerskými združeniami v oblasti cestnej dopravy a batérií prostredníctvom memoranda o porozumení a jeho výstupov, a to s cieľom realizovať výskumné a inovačné činnosti z nového akčného plánu pre európsky automobilový priemysel.
Komisia prijala Víziu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, v ktorej sa zdôrazňuje, že výskum a inovácie sú katalyzátorom atraktívneho, konkurencieschopného a spravodlivého agropotravinárskeho systému.
Komisia prijala novú stratégiu EÚ pre biohospodárstvo a európsky akt o biotechnológiách s aspektmi týkajúcimi sa zelených technológií a konkurencieschopnosti v oblasti potravín a zdravia.
Strategická autonómia, obrana a bezpečnosť
Podobne ako konkurencieschopnosť aj bezpečnosť a odolnosť sú politické imperatívy úzko spojené s inováciami. V týchto politických stratégiách, ktoré Komisia predložila v roku 2025, sú výskum, inovácie a technológie s dvojakým použitím označené za kľúčové aspekty:
- Európska stratégia únie pripravenosti,
- ProtectEU – Európska stratégia vnútornej bezpečnosti,
- biela kniha o európskej obrannej pripravenosti 2030, na ktorú nadväzuje Plán obrannej pripravenosti do roku 2030,
- Plán transformácie obranného priemyslu EÚ.
V týchto stratégiách sa zdôrazňuje dôležitosť využívania širšieho európskeho ekosystému civilného výskumu a inovácií v oblasti špičkových technológií pre posilnenie obrannej pripravenosti.
Zelená transformácia
Komisia naďalej pokračovala v úsilí týkajúceho sa dekarbonizácie ako hnacej sily konkurencieschopnosti. Vo februári zaviedla Komisia Dohodu o čistom priemysle, v ktorej sa stanovujú opatrenia pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, čisté technológie a obehovosť. Zároveň sa reformoval Výskumný fond pre uhlie a oceľ s cieľom zjednodušiť a urýchliť investície do výskumu a inovácií, ktoré podporujú dekarbonizáciu odvetví uhlia a ocele.
Zároveň bola prijatá Európska stratégia pre odolnosť v oblasti vody sa podporuje zabezpečenie dostupnosti vody prostredníctvom obnovy kolobehu vody, hospodárstva inteligentne využívajúceho vodu a prístupu k čistej a cenovo dostupnej vode pre všetkých.
Umelá inteligencia a digitálna transformácia
Komisia v októbri prijala stratégiu pre umelú inteligenciu vo vede. Vlajkovým projektom je vytvorenie virtuálneho inštitútu – Európskej rady pre výskum umelej inteligencie (RAISE), v ktorom sa budú združovať a zosúlaďovať európske vedecké talenty a excelentnosť, výpočtová kapacita, vedecké údaje a financovanie výskumu.
V oblasti umelej inteligencie, kde sa prechádza od regulácie k praktickému uplatňovaniu, prijala Komisia Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie a Stratégiu využívania umelej inteligencie. V nadväznosti na oznámenie iniciatívy InvestAI EÚ rozšírila sieť tovární umelej inteligencie, čím posilnila svoju ambíciu „kontinentu umelej inteligencie“ a pripravila pôdu pre budúce gigatovárne umelej inteligencie.
V oblasti kvantovej technológie Komisia predstavila Stratégiu pre kvantovú Európu, ktorej cieľom je, aby sa Európa do roku 2030 stala svetovým lídrom v tejto oblasti.
Výhľad na rok 2026
V roku 2026 chce Komisia posilniť európsky ekosystém výskumu a inovácií prostredníctvom Európskeho inovačného aktu a aktu o európskom výskumnom priestore. Týmito opatreniami sa urýchli zavádzanie inovácií na trhu, zosúladia sa priority EÚ a jednotlivých štátov a pomôže sa dosiahnuť cieľ investícií do výskumu a inovácií vo výške 3 % HDP v celej EÚ.
V roku 2026 sa začne realizovať projekt v hodnote niekoľkých miliárd eur – Európsky fond pre scaleupy – na podporu najsľubnejších európskych strategických technologických spoločností a akt o pokročilých materiáloch, ktorého cieľom je urýchliť inovácie a rozširovanie pokročilých materiálov. Nové iniciatívy v oblasti výskumu a inovácií sa okrem iného začnú aj v oblastiach ako umelá inteligencia, batérie, prístup k údajom, zdravie, klíma, poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, biodiverzita, oceány a odolnosť v oblasti vody.
Zverejnené 10.6.2026, slord