Európska komisia predstavila 20. októbra 2026 novú stratégiu EÚ pre Arktídu. Dokument reaguje na zrýchľujúcu sa klimatickú zmenu, rastúci geopolitický význam regiónu a nové výzvy v oblasti bezpečnosti, hospodárstva a konektivity. Významnú úlohu v stratégii zohráva výskum a inovácie, ktoré majú prispieť k lepšiemu poznaniu zmien v Arktíde a k vedecky podloženému rozhodovaniu.

Nová stratégia  nadväzuje na politiku EÚ pre Arktídu z roku 2021 , a predstavuje koncept Europe’s Northern Neighbourhood (severné susedstvo Európy), pričom reaguje na významné geopolitické, bezpečnostné a environmentálne zmeny, ku ktorým v regióne došlo. EÚ zdôrazňuje, že vývoj v Arktíde priamo ovplyvňuje európsku bezpečnosť, klímu, hospodárstvo a prosperitu.

Stratégia stanovuje štyri hlavné priority:

• posilnenie bezpečnosti a odolnosti v Arktíde,
• reakcia na zrýchľujúcu sa klimatickú zmenu,
• budovanie prosperujúcej a hospodársky bezpečnej Arktídy,
• vytváranie príležitostí pre ľudí a komunity v regióne.

Výskum a inovácie ako priorita

Výskumné programy v Arktíde sú podľa stratégie kľúčové pre lepšie pochopenie rozsahu klimatickej zmeny a degradácie biodiverzity, ako aj pre podporu zelenej transformácie a hospodárskeho rozvoja regiónu.

Európa je v súčasnosti globálnym lídrom v oblasti polárnej vedy. Program Horizont Európa prispieva na polárny výskum takmer 100 miliónmi eur ročne. Na programe sa zároveň podieľajú aj Nórsko, Island, Kanada, Grónsko a Faerské ostrovy.

Stratégia zároveň zdôrazňuje význam spoločných výskumných infraštruktúr. Polar Research Infrastructure Network (POLARIN)  financovaná z programu Horizont Európa prepája výskumné inštitúcie z členských štátov EÚ a partnerských krajín a umožňuje spoločné využívanie výskumných staníc, výskumných plavidiel, ľadoborcov, observatórií a dátovej infraštruktúry.

EÚ zároveň považuje zapojenie pôvodných obyvateľov do arktického výskumu za dôležitú súčasť kvalitnej a relevantnej vedy. Výskumné konzorciá financované EÚ v oblasti arktického výskumu majú prizývať zástupcov pôvodných obyvateľov na účasť v projektoch. EÚ podporuje aj výskum vedený priamo pôvodnými komunitami a zameraný na ich potreby.

Nový EU Polar Research Hub

Jedným z hlavných opatrení v oblasti výskumu je vytvorenie EU Polar Research Hub, ktorý má posilniť koordináciu európskeho polárneho výskumu a prepojenie vedeckých poznatkov s tvorbou politík.

Základom nového hubu bude European Polar Coordination Office, ktorý bol vytvorený v roku 2024. EÚ plánuje jeho posilnenie a rozšírenie tak, aby sa stal centrálnym koordinačným bodom pre európsku polárnu výskumnú komunitu a tvorcov politík.

Posilnený European Polar Coordination Office má:

• lepšie prepájať výskum, pozorovanie a tvorbu politík,
• prepájať existujúce štruktúry, ako je EU Polar Cluster,
• zlepšiť prístup k polárnym výskumným infraštruktúram a zdrojom,
• posilniť koordináciu medzi výskumnými organizáciami a ďalšími zainteresovanými stranami vrátane pôvodných obyvateľov,
• zlepšiť science-policy interface, teda prepojenie vedeckých poznatkov s tvorbou politík.

EÚ zároveň deklaruje, že chce udržať svoje vedúce postavenie v arktickej vede aj v ďalšom rámcovom programe pre výskum a inovácie.

Tento aspekt stratégie je relevantný aj v kontexte prebiehajúcich rokovaní o budúcom programe Horizont Európa na roky 2028 – 2034 (FP10). O jeho konečnej podobe a rozpočte sa v súčasnosti rokuje medzi inštitúciami EÚ. 

Výskum na podporu klimatickej odolnosti

Arktída podľa stratégie predstavuje dôležitý systém včasného varovania pred klimatickou destabilizáciou a stratou biodiverzity. Príkladom je projekt ArcticWATCH, ktorý vyvíja systém včasného varovania pred prudkým úbytkom morského ľadu a skúma možnosti jeho predvídania na obdobie až piatich rokov.

Dôležitú úlohu pritom zohráva kombinácia výskumu, pozorovania a zdieľania dát. EÚ chce ďalej posilňovať klimatický výskum, pozorovanie a monitorovanie s cieľom lepšie porozumieť zmenám v Arktíde a podporiť účinné adaptačné opatrenia.

Významným nástrojom zostáva Copernicus, ktorého údaje pokrývajú celú Arktídu. Rozšírené služby programu majú zlepšiť napríklad mapovanie morského a pevninského ľadu, monitorovanie zmien permafrostu, detekciu ropných škvŕn či námornú bezpečnosť.

Technológie a inovácie pre arktický región

Výskum a inovácie majú podľa stratégie podporovať aj hospodársky a technologický rozvoj Arktídy. EÚ identifikuje potenciál najmä v oblasti obnoviteľnej energie, kritických surovín, digitálnej konektivity, námorných technológií a modrej ekonomiky.

Osobitnú úlohu môže mať umelá inteligencia a vysokovýkonné počítanie. Podľa stratégie môžu tieto technológie pomôcť riešiť špecifické výzvy spojené s klimatickou zmenou, udržateľným hospodárením so zdrojmi a regionálnou bezpečnosťou. V Grónsku EÚ podporuje posudzovanie možností rozvoja dátových centier a prístupu k službám AI Factory (centier umelej inteligencie), ktoré môžu poskytnúť prístup k výpočtovým zdrojom optimalizovaným pre AI, technickú podporu a odbornú prípravu. 

Stratégia zároveň počíta s podporou inovácií v modrej ekonomike a námorných technológiách. Cieľom je vytvárať podmienky pre nové podnikateľské príležitosti a zároveň reagovať na meniace sa klimatické a environmentálne podmienky v Arktíde.

Výskum ako prepojenie vedy a tvorby politík

Nová stratégia posilňuje úlohu výskumu nielen ako nástroja na získavanie nových poznatkov, ale aj ako základu pre tvorbu verejných politík. EU Polar Research Hub má preto prepájať výskumné kapacity, pozorovacie systémy, výskumnú infraštruktúru a politické rozhodovanie.

Medzi hlavné opatrenia v oblasti výskumu a inovácií patria najmä:

• pokračovanie podpory polárneho výskumu v rámci Horizontu Európa a jeho pokračovania,
• posilnenie European Polar Coordination Office,
• vytvorenie EU Polar Research Hub,
• lepšie prepojenie výskumu, pozorovania a tvorby politík,
• posilnenie koordinácie a spoločného využívania výskumných infraštruktúr,
• intenzívnejšie využívanie satelitných údajov, umelej inteligencie a vysokovýkonného počítania,
• podpora výskumu a inovácií v oblasti modrej ekonomiky a námorných technológií,
• väčšie zapojenie pôvodných obyvateľov do arktického výskumu.

Nová stratégia tak vníma Arktídu nielen ako región vystavený výraznej klimatickej a geopolitickej zmene, ale aj ako priestor pre európsky výskum, inovácie, medzinárodnú vedeckú spoluprácu a rozvoj nových technológií. Posilnenie koordinácie polárneho výskumu a prepojenia vedy s tvorbou politík má zároveň prispieť k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu pri riešení environmentálnych, hospodárskych a spoločenských výziev regiónu.

Viac informácií a celé znenie dokumentu

Zverejnené 29.10.2026, slord