Európsky parlament zverejnil 30. októbra 2026 návrhy správ Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) k budúcemu rámcovému programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa na obdobie 2028 – 2034 (FP10). Prvá z nich, ktorú pripravil poslanec EP a spravodajca pre Horizont Európa, Christian Ehler (EPP), sa týka návrhu nariadenia o programe Horizont Európa, zatiaľ čo druhá, ktorú vypracoval poslanec EP a spravodajca René Repasi (S&D), sa venuje osobitnému programu na jeho vykonávanie. Obe správy vychádzajú z kompromisu, ktorý dosiahli spravodajcovia spolu so spravodajcami v tieni zastupujúcimi jednotlivé politické skupiny. Európsky parlament v nich presadzuje ambicióznejší rozpočet, väčšiu nezávislosť odborného riadenia výskumu a zachovanie samostatného postavenia programu v rámci budúceho rozpočtu EÚ.
Výbor ITRE o návrhoch hlasuje dnes, 10. novembra 2026. Následne sa očakáva hlasovanie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu počas týždňa od 23. novembra. Jeho výsledkom by malo byť prijatie vyjednávacej pozície Parlamentu pre ďalšie rokovania s Radou EÚ a Európskou komisiou.
Európsky parlament požaduje vyšší rozpočet na výskum a inovácie
Jednou z najvýznamnejších požiadaviek Európskeho parlamentu je navýšenie rozpočtu programu Horizont Európa na 200 miliárd EUR na obdobie 2028 – 2034. Ide o výrazne ambicióznejší návrh v porovnaní s rozpočtom 175 miliárd EUR, ktorý pôvodne navrhla Európska komisia, a približne 158 miliárd EUR, s ktorými počíta najnovší návrh írskeho predsedníctva Rady EÚ.
Parlament zároveň požaduje posilnenie financovania kľúčových nástrojov programu a jasnejšie rozdelenie finančných prostriedkov medzi jednotlivé oblasti. Medzi hlavné rozpočtové priority patria:
- Európska rada pre výskum (ERC) – navýšenie finančných prostriedkov a zachovanie jej vedeckej a administratívnej nezávislosti.
- Európska rada pre inovácie (EIC) – posilnenie jej postavenia a strategickej úlohy pri podpore prelomových inovácií.
- Akcie Marie Skłodowskej-Curie (MSCA) – vytvorenie jasne definovaného rozpočtu, ktorý zabezpečí predvídateľnosť financovania a podporu výskumných pracovníkov.
- Rozširovanie – vyčlenenie 3,3 % rozpočtu programu na opatrenia zamerané na rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti.
Parlament zároveň podporuje pokračovanie financovania výskumných a inovačných aktivít v rámci piatich existujúcich misií EÚ až do roku 2030. Navrhuje tiež zavedenie takzvaných „Moonshots“, teda ambicióznych iniciatív orientovaných na dosiahnutie konkrétnych transformačných cieľov.
Samostatné riadenie programu a väčšia úloha odborníkov
Významnou súčasťou návrhu je požiadavka na zachovanie samostatného postavenia programu Horizont Európa vo vzťahu k budúcemu Európskemu fondu pre konkurencieschopnosť (ECF). Európsky parlament presadzuje oddelené, ale koordinované riadiace a programovacie štruktúry oboch nástrojov s cieľom zachovať osobitné poslanie programu Horizont Európa, ktorého základom je excelentnosť, nezávislé odborné hodnotenie a podpora výskumu a inovácií. Zároveň sa má zabezpečiť koordinácia s ECF, predovšetkým pri prenose výsledkov výskumu do praxe a ich následnom využití na trhu.
Nový model riadenia druhého piliera má priniesť výraznejšie zapojenie odborníkov do určovania výskumných priorít. Návrh počíta so zriadením Rady na vysokej úrovni (High-level Council), ktorú má tvoriť 30 popredných odborníkov. Jej úlohou bude strategicky usmerňovať kolaboratívny výskum a inovácie.
Súčasťou navrhovaného modelu sú aj vedúci experti a odborné tímy, ktoré budú pripravovať konkrétne témy výziev na základe stanovených strategických priorít. Pracovné programy však budú naďalej prijímať programové výbory členských štátov.
Štyri tematické oblasti v druhom pilieri
Podľa zhrnutia kompromisného návrhu by mal druhý pilier programu Horizont Európa popri už navrhovaných “Competitiveness windows” zahŕňať štyri tematické oblasti označované ako “Society Windows” zamerané na kolaboratívny výskum a spoločenské výzvy:
- Spravodlivá zelená transformácia (Just Green Transition);
- Udržateľné, inkluzívne a zdravé spoločnosti (Sustainable, Inclusive and Healthy Societies);
- Inkluzívne digitálne spoločnosti (Inclusive Digital Societies);
- Odolné spoločnosti (Resilient Societies).
Okrem štyroch tematických oblastí sa podľa zhrnutia portálu ERA Portal Austria počíta aj s vytvorením horizontálnej oblasti (Horizontal Window). Tá by mala zahŕňať misie EÚ, iniciatívu Nový európsky Bauhaus (New European Bauhaus Facility), partnerstvo v oblasti metrológie a pilotnú iniciatívu sektorových plánov. Navrhované zmeny majú prispieť k lepšiemu prepojeniu výskumných a inovačných aktivít s dlhodobými spoločenskými a strategickými prioritami Európskej únie.
Posilnenie ERC, EIC a podpory výskumných pracovníkov
Návrh kladie osobitný dôraz na zachovanie nezávislosti Európskej rady pre výskum (ERC), ktorej financovanie má naďalej vychádzať výlučne z princípu vedeckej excelentnosti. Parlament podporuje zachovanie autonómie Vedeckej rady ERC, nezávislého odborného hodnotenia a prístupu zdola nahor (bottom-up), ktorý umožňuje výskumníkom predkladať vlastné výskumné témy.
Pri Európskej rade pre inovácie (EIC) sa navrhuje posilnenie strategickej zodpovednosti jej rady (EIC Board) a užšia spolupráca s InvestEU. Cieľom je zlepšiť prepojenie medzi prelomovým výskumom, inováciami a ich uvedením na trh.
Akcie Marie Skłodowskej-Curie (MSCA) by si mali zachovať svoj prístup zdola nahor, ktorý umožňuje výskumníkom určovať vlastné výskumné zameranie. Súčasne sa zdôrazňuje potreba atraktívnejších pracovných podmienok, kariérneho rozvoja a podpory mobility výskumných pracovníkov. Parlament tiež navrhuje podporu výskumníkov v ohrození (Researchers at Risk), ktorá má prispieť k ochrane akademickej slobody a k udržaniu vedeckých talentov v Európe.
Medzi ďalšie priority patrí posilnenie európskych výskumných ekosystémov, rozvoj výskumných a technologických infraštruktúr a vytvorenie komplexného sektorového plánu pre oblasť spoločenských a humanitných vied (SSH).
Menej európskych partnerstiev a nové pravidlá medzinárodnej spolupráce
V oblasti európskych partnerstiev Parlament navrhuje obmedziť ich počet na maximálne 35. V súčasnom programe Horizont Európa ich je približne 60, zatiaľ čo Európska komisia vo svojom návrhu zvažovala tri scenáre s počtom 18, 24 alebo 28 partnerstiev.
Cieľom je vytvoriť strategickejšie a prehľadnejšie portfólio partnerstiev, ktoré bude lepšie reagovať na priority EÚ. Návrh zároveň počíta s možnosťou príspevkov partnerov v nefinančnej forme (in-kind contributions).
V oblasti medzinárodnej spolupráce sa navrhuje zavedenie novej kategórie takzvaných dôveryhodných partnerov (trusted partners). Tento prístup má umožniť rozvíjať medzinárodnú vedeckú spoluprácu a zároveň zohľadňovať požiadavky na bezpečnosť výskumu a ochranu strategických záujmov EÚ.
Ďalší postup: rozhodujúce budú hlasovania a rokovania o rozpočte EÚ
Po hlasovaní vo výbore ITRE 10. novembra 2026 sa očakáva prerokovanie a hlasovanie o návrhu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu počas týždňa od 23. novembra. Prijatím pozície získa Parlament mandát na začatie medziinštitucionálnych rokovaní (trialógov) s Radou EÚ a Európskou komisiou.
Termín ich začiatku však zatiaľ nie je známy. Európsky parlament presadzuje, aby sa najskôr dosiahla dohoda hláv štátov a predsedov vlád o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2028 – 2034. Rada EÚ sa pritom usiluje dosiahnuť dohodu o rozpočte ešte do konca roka 2026.
Návrhy ITRE tak predstavujú dôležitý krok v príprave budúceho programu Horizont Európa. O jeho konečnej podobe však rozhodnú až nasledujúce rokovania medzi inštitúciami EÚ, najmä v otázkach rozpočtu, riadenia programu a jeho prepojenia s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť.
Návrh správy ITRE k nariadeniu o programe Horizont Európa (2028 – 2034)
Návrh správy ITRE k osobitnému programu Horizont Európa
Zverejnené 10.11.2026, slord